V predchádzajúcom blogu som sa pokúsil zhrnúť základné body, ktoré považujem za nevyhnutné pre úspešné uchopenie pomerne veľkej a (na prvý pohľad) nezáživnej témy Data Governance. Pokračujem „prvým sústom“ pri zdolávaní slona, ktorým sa táto téma môže veľmi jednoducho stať – pravidlami a princípmi, bez ktorých to jednoducho nejde. Alebo áno?
„Prečo?“ je len začiatok, ale kľúčový
Prvotný impulz pre otvorenie tejto témy vo vnútri organizácie môže byť skutočne rôzny – od chýb v reportoch zapríčinených nekvalitnými údajmi až po menšie či väčšie problémy s bezpečnosťou (zachytili ste správu kyber útoku na slovenské firmy?).
Nech sú už dôvody akékoľvek, naozaj fungujúce riešenia musia byť domyslené v širšom kontexte, než len rýchle odstránenie konkrétnej chyby. Inými slovami – skutočne efektívne riešenia stoja na troch základných pilieroch:
- jasne nastavených pravidlách spojených s údajmi, ich spracovaním a správou,
- nastavenými procesmi riešenia prípadných problémov,
- vyčleniť prostriedky, ktorými budé riešenia realizované.
Takto komplexný proces nepochybne potrebuje jasne pomenovaný dôvod, prečo tak komplexnú tému otvárať. Je však zrejmé, že ciele potrebujú SMART základ, bez ktorého všetky plány a ambície čaká smrť v cintoríne zoznamu „sometimes“, resp. „nice-to-have“ vecí.
Data Governance: Obávaný stret IT a biznisu
Ďalším dôležitým faktom je, že skutočne komplexné a efektívne riešenia nemôžu byť záležitosťou výlučne IT oddelenia. A práve tu dochádza ku kľúčovému stretu (častokrát príliš oddelených) biznisových a technických svetov každej (strednej či väčšej) organizácie.
Pokiaľ majú pravidlá a procesy fungovať, niekto musí byť za ne zodpovedný. A práve tu vidím jadro obrovského množstva problémov spojených s Data Governance – bez zodpovedných osôb procesy alebo nie sú nastavované v prípade že neexistujú, alebo nie sú revidované a upravované v prípade že sú zastarané, alebo nie sú rušené v prípade že sú nepotrebné.
Prepájanie technického a biznisového sveta je z môjho pohľadu veľkou a dôležitou témou a pri efektívnom uchopení Data Governance ich vzájomná (ne)súhra vyjde napovrch vypuklejšie, než by sa mohlo zdať.
Soľ nad zlato = Metadata nad zlato
Budiť dojem, že funkčné riešenie nemá takmer žiadny technický aspekt by z mojej strany určite nebolo namieste. Opak je pravdou – nesprávny resp. nedostatočný technický aspekt riešení môže mať na prípadný neúspech nemalý vplyv. Spravidla bývam svedkom dvoch nebezpečných prístupov k technológiám k kontexte týchto projektov – nedostatočného alebo pretechnizovaného.
Prvý z nich sa vyznačuje nedostatočnou znalosťou technických zdrojov, ktoré sú k dispozícií doslova „na zlatom podnose“. Ukážkovým príkladom sú „údaje o údajoch“, technicky nazývané metadáta.
Nepotrebujete vymýšľať zložité procesy, prípadne nakupovať zložité technológie na to, aby ste zistili, či sú vaše údaje aspoň v základoch v poriadku (t.j. či neobsahujú duplicity tam kde nemajú, resp. či obsahujú dostatočný objem záznamov tam, kde sa to očakáva).
Naopak, komplexnejšie prostredie – z pohľadu počtu dátových zdrojov, úložísk, počtu používateľov – zo sebou prináša aj komplexnejšie problémy, ktoré sa (pri všetkej úcte) nedajú kvalitne vyriešiť exportovaním do Excelu a je nevyhnutné siahnuť po komplexnejších riešeniach.
Data Governance projekty jednoducho nemusia nutne vyústiť do komplikovaných technologických prístupov, je však dôležité efektívne pracovať s už dostupnými zdrojmi, vytvoriť prostredie efektívnej spolupráce biznisu a technológií a v neposlednom rade byť pripravený nastaviť jasné a efektívne pravidlá.
